Život Prešova
online
online
SEDLISKÁ: Stopy starovekých Keltov vedú aj na hradný kopec do Podčičvy
08.01.2011 Celý región
Sedliská 8. januára (TASR) - Obec Sedliská v okrese Vranov nad Topľou osídľovali ľudia, ako vyplýva z archeologických výskumov, už niekoľko tisícročí pred naším letopočtom, v mladšej dobe kamennej.Hoci sa obecná časť s názvom Podčičva stala neskôr známa hlavne kvôli miestnemu stredovekému hradu, takmer 1000 rokov pred jeho vybudovaním sa tu zastavili aj starovekí Kelti.
Historici na základe získaných poznatkov hovoria aj o osídlení Podčičvy v mladšej dobre bronzovej, a to približne v 13. -11. storočí pred n.l. Svedčí o tom napríklad objekt, ktorého pozostatky našli archeológovia vedľa miestneho kostolíka. \"Zachytili sme ho na dĺžke desať a šírke tri metre. Išlo o mohutnú stavbu s kamenným vykurovacím zariadením na spôsob kozuba, \" uviedla pre TASR riaditeľka Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou Mária Kotorová.
Ako dodala, v tejto lokalite sa podľa jednotlivých nálezov z 80. rokov minulého storočia priadol v dobe bronzovej ľan či vlna. O praktizovaní tkáčstva svedčia i nájdené závažia tkáčskeho stavu. Prítomnosť poľnohospodárskej výroby potvrdilo podľa Kotorovej slov objavenie bronzového kosáčika, \"ale aj viacerých brúsok na brúsenie kôs či kovových predmetov, \" vysvetlila. Množstvo úlomkov keramiky hovorí aj o realizácii hrnčiarskej výroby.
V mladšej dobe železnej, a to v 3. -2. storočí pred n.l. prichádzajú do dnešnej Podčičvy Kelti, ktorí sú prvým historicky doloženým národom na území Slovenska. Ide o jednu z najsevernejších lokalít ich slovenského osídlenia. K najvýznamnejšiemu podčičvianskemu nálezu z tých čias patrí bronzová spona spojenej konštrukcie na spínanie šiat, ktorá je dnes súčasťou expozície hanušovského múzea.
\"Jej vyhotovenie v podobe dvoch špirál na báze zapínacieho špendlíka je dôkazom keltského estetického cítenia a zručnosti. Niesla ešte pravdepodobne aj nejaký jantárový článok, našla sa neporušená a dodnes je vo funkčnom stave, \" podotkla Kotorová. Podľa nej objavili pracovníci archeologického výskumu z tohto obdobia aj bronzový prstienok, množstvo črepov, ale aj zuhoľnatenú špaldovú pšenicu prekrytú spodkom amfory, ktorá bola známou keltskou plodinou.
Riaditeľka múzea však tvrdí, že prítomnosť Keltov v Podčičve je zahalená rúškom tajomstva. \"Našli sme tu množstvo črepov, ktoré k sebe nepatria a zároveň sme neobjavili pozostatky žiadneho objektu z tých čias. Je možné, že táto oblasť vtedy nebola sídliskom, ale mohlo ísť o obetné miesto. Čiže všetky nájdené nálezy mohli byť kedysi obetinou, \" uzavrela Kotorová. Po Keltoch sa stal súčasný hradný kopec pravdepodobne na dlhé obdobie neobývaný. Prítomnosť Slovanov v Sedliskách signalizujú až archeologické nálezy z 8. storočia n.l.
Historici na základe získaných poznatkov hovoria aj o osídlení Podčičvy v mladšej dobre bronzovej, a to približne v 13. -11. storočí pred n.l. Svedčí o tom napríklad objekt, ktorého pozostatky našli archeológovia vedľa miestneho kostolíka. \"Zachytili sme ho na dĺžke desať a šírke tri metre. Išlo o mohutnú stavbu s kamenným vykurovacím zariadením na spôsob kozuba, \" uviedla pre TASR riaditeľka Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou Mária Kotorová.
Ako dodala, v tejto lokalite sa podľa jednotlivých nálezov z 80. rokov minulého storočia priadol v dobe bronzovej ľan či vlna. O praktizovaní tkáčstva svedčia i nájdené závažia tkáčskeho stavu. Prítomnosť poľnohospodárskej výroby potvrdilo podľa Kotorovej slov objavenie bronzového kosáčika, \"ale aj viacerých brúsok na brúsenie kôs či kovových predmetov, \" vysvetlila. Množstvo úlomkov keramiky hovorí aj o realizácii hrnčiarskej výroby.
V mladšej dobe železnej, a to v 3. -2. storočí pred n.l. prichádzajú do dnešnej Podčičvy Kelti, ktorí sú prvým historicky doloženým národom na území Slovenska. Ide o jednu z najsevernejších lokalít ich slovenského osídlenia. K najvýznamnejšiemu podčičvianskemu nálezu z tých čias patrí bronzová spona spojenej konštrukcie na spínanie šiat, ktorá je dnes súčasťou expozície hanušovského múzea.
\"Jej vyhotovenie v podobe dvoch špirál na báze zapínacieho špendlíka je dôkazom keltského estetického cítenia a zručnosti. Niesla ešte pravdepodobne aj nejaký jantárový článok, našla sa neporušená a dodnes je vo funkčnom stave, \" podotkla Kotorová. Podľa nej objavili pracovníci archeologického výskumu z tohto obdobia aj bronzový prstienok, množstvo črepov, ale aj zuhoľnatenú špaldovú pšenicu prekrytú spodkom amfory, ktorá bola známou keltskou plodinou.
Riaditeľka múzea však tvrdí, že prítomnosť Keltov v Podčičve je zahalená rúškom tajomstva. \"Našli sme tu množstvo črepov, ktoré k sebe nepatria a zároveň sme neobjavili pozostatky žiadneho objektu z tých čias. Je možné, že táto oblasť vtedy nebola sídliskom, ale mohlo ísť o obetné miesto. Čiže všetky nájdené nálezy mohli byť kedysi obetinou, \" uzavrela Kotorová. Po Keltoch sa stal súčasný hradný kopec pravdepodobne na dlhé obdobie neobývaný. Prítomnosť Slovanov v Sedliskách signalizujú až archeologické nálezy z 8. storočia n.l.
0
www.ZIVOTPO.sk
